Prvé prototypy

V prvej fáze prebrali Serre a Picard rad možných koncepcií budúceho malého vozidla, vrátane možnosti predného pohonu. Nakoniec sa dohodli na asi 3,7m dlhom štvormiestnom aute s dvojdverovou karosériou a kvapalinou chladeným 4-valcom 760cm3 za zadnou nápravou. Údajne sa obávali možných problémov s homokinetickými kĺbmi a vysokých výrobných nákladov malého auta s predným pohonom. Mnohí však tvrdia, že svoju úlohu zohrala aj inšpirácia wolfsburgskou konštrukciou KdF.

Začiatkom februára 1942 zostavili vo vývojovej dielni, ktorú viedol Picardov priateľ Auguste Riolfo, prvý funkčný motor, kvapalinou chladený radový 4-valec s objemom 760cm3 (vŕtanie 55mm, zdvih 80mm). Motor hneď dali na skúšobnú stolicu a po zábehu mal výkon okolo 14kW. V noci z 2. na 3. marca 1942 sa Billancourt stal cieľom veľkého náletu anglo-amerického letectva (automobilka vtedy vyrábala ročne viac ako 10.000 nákladných a dodávkových áut, väčšinou pre fašistickú armádu). Bomby zničili bezmála polovicu výrobných zariadení, zasiahli aj administratívne priestory. Pri požiari Picardovej pracovne shorela väčšina dokumentácie projektu 4CV, z výkresov sa zachovali len niektoré kópie roztrúsené po vývojových dieľňach. Našťastie však nálet bez poškodenia prečkal motor a rozpracované diely prvého prototypu ľudového renaultu. Ten sa nakoniec podarilo zmontovať 23.decembra 1942 a v januári 1943 s ním Riolfo vyšiel na cestu.

Zelený prototyp mal málo vzhľadnú karosériu z hliníkového plechu, spomínaný motor poháňal cez 4-stupňovú prevodovku zadné kolesá. Pruženie obstarávalo vpredu priečna listové pero, vzadu dvojica vinutých pružín. Vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou asi 460kg trpelo radom detských problémov, hlavne chladenie vzadu uloženého motoru, mechanizmus radenia a jazdné vlastnosti. 20. mája 1943 gestapo zatklo Riolfa spolu s jedným inžinierom z motorárne. Nastalo rýchle zametanie stôp, všetci sa domnievali, že bude nasledovať zatýkanie ďaľších ľudí zapojených do projektu 4CV. O niekoľko týždňov neskôr sa vec vysvetlila: Nacisti oboch mužov uväznili pre podozrenie z šírenia protifašistických letákov. Po bezvýslednom vyšetrovaní ich však začiatkom júla prepustili na slobodu. Zatknutie Riolfa prerušilo skúšky prototypu a až do septembra 1943 ostalo zelené auto ukryté pod plachtou v kúte jednej z dieľní. Z núteného spánku ho neočakávane vyrušil záujem Louisa Renaulta: dal si prototyp na týždeň previezť do svojho vidieckeho sídla, kde si malý automobil nielen on, ale aj renomovaný motoristický novinár Charles Faroux. Krátko nato Renault usporiadal na ceste pri meste Petit-Clamart krátku porovnávaciu jazdu prototypov 4CV a 11CV (4-dverový sedan s dvojlitrovým motorom), ktoré riadili Picard a Riolfo. Dôvod bol jediný: šéf automobilky im chcel názorne ukázať, že malé auto neznesie porovnanie s "dospelým" automobilom, a preto nemá výrobnú ani obchodnú budúcnosť. Picard a jeho spolupracovníci si vypočuli Renaultov ortieľ, ale už o pár týždňov stavali druhý ešte lepší prototyp malého automobilu...

Druhý prototyp dokončili v polovici marca 1944. Vonkajšie tvary už mal veľmi podobné definitívnej verzii, stále však bol dvojdverový. Na rozdiel od predchodcu mal nový prototyp karosériu z oceľových plechov hrúbky 0,7mm, dostal nové zavesenie predných kolies odpružené vinutými pružinami, presnejšie hrebeňové riadenie a 3-stupňovú prevodovku s výrazne lepším mechanizmom radenia. Až do oslobodenia Paríža v auguste 1944 sa však druhý prototyp takmer neojavil na ceste. Po 3 mesiacoch života mal najazdené le 1230km, zatiaľ jeho starší brat najazdil viac ako 21.000km.