Začiatok sériovej výroby

Návrat k mierovému životu nabol pre automobilku Renault ľahký. Značná časť budov a výrobných zariadení bola poškodená bombardovaním, zakladateľ firmy bol obvinený zo spolupráce s okupantami, v septembri 1944 bol uveznený a 24. októbra Louis Renault zomrel. Medzitým francúzska vláda vymenovala dočasného správcu štátom skonfiškovanej automobilky. Stal sa ním Pierre Lefaucheux, 46-ročný inžinier a doktor práv. 16. januára 1945 podpísal generál Charles de Gaulle dekrét o znárodnení automobilky Renault a Lefaucheux bol oficiálne vymenovaný za jej generálneho riaditeľa.

Pierre Lefaucheux sa s projektom malého renaultu zoznámil hneď po svojom príchode do Billancourtu a po niekoľkých týždňoch, ktoré si ponechal na rozmyslenie, dal Picardovi súhlas na stavbu tretieho prototypu. Ten už mal 4-dverovú karosériu prakticky zhodnú s neskorším sériovým typom 4CV, výrazné zmeny zaznamenal motor, ktorý dostal nový liatinový blok namiesto hliníkového. Nový prototyp bol takmer o 90kg ťažší ako prvý kus malého renaultu: pohotovostná hmotnosť 545kg, z toho 185kg na prednú a 360kg na zadnú nápravu.

9. novembra 1945 zvolal Lefaucheux poradu dvadsiatich vedúcich pracovníkov automobilky, na ktorej presadil záujem zahájiť sériovú výrobu vozidla Renault 4CV v roku 1947 a potom ju rozvíjať tak, aby s priebehu roka 1948 prekročila 100 áut za deň, s cieľom dosiahnuť dennú produkciu 300ks automobilov v rokoch 1952 až 1953. 26.októbra 1946 bol automobil Renault 4CV predstavený novinárom, o týždeň neskôr sa s ním zoznámili aj návštevníci prvého povojnového parížskeho autosalónu. Na jar 1947 bol ľudový renault vystavený v Ženeve, ale stále ho v Billancourte nevyrábali sériovo. Najprv museli prekonať veľa problémov s výrobnými zariadeniami, nedostatkom materiálu, ale aj nepochopenie na niektorých ministerstvách. Prvý sériový automobil Renault 4CV zišiel z linky 12. augusta 1947, do konca septembra potom vyrobili prvých 300 áut R4CV, určených pre zástupcov značky v Paríži aj na vidieku. Celá prvá séria mala jednotnú pieskovo žltú farbu, ktorá zostala ešte v vojenskej výroby, kedy sa striekali nákladné autá určené do Afriky. V októbri 1947 bol netrpezlivo očakávaný malý renault k videniu nielen na parížskom autosalóne, ale aj v značkových predajniach v celom Francúzsku. A hlavne sa konečne začali prijímať objednávky od zákazníkov.

Po nemalých problémoch v prípravnej fáze sa výroba automobilu Renault 4CV rozbehla na svoju dobu nevídaným tempom: rok po zahájení sériovej výroby už Billancourtu vychádzalo 200 renaultov denne, sa jar 1949 denná produkcia prekročila hranicu 300 kusov a o 5 rokov neskôr dokonca 550 áut, pričom ďaľších asi 150 až 200 automobilov Renault 4CV denne zmontovali v 7 zahraničných továrňach. Začiatkom apríla 1954 bol vyrobený 500.000 Renault 4CV a 1.000.000 automobil opustil výrobnú linku v decembri 1958. Posledný Renault 4CV, ktorý 6. júla 1961 zavŕšil 14-ročnú kariéru sympatickej "korytnačky", mal výrobné číslo 1.105.547.

V rokoch 1947 a 1948 mal Renault 4CV interné typové označenie R1060 a poháňal ho 4-valec 760cm3 s výkonom 12kW spojený s 3-stupňovou prevodovkou. Na začiatku existoval Renault 4CV v jedinom štandardnom prevedení, až na parížskom autosalóne 1948 predstavili luxusnejšiu verziu sedanu a tiež úžitkový model Renault 4CV Commerciale so zaslepenými oknami a drevenou podlahou za prednými sedadlami, na prepravu nákladu s maximálnou hmotnosťou 200kg.

Na jar 1949 dostal Renault 4CV novú, výraznejšie klenutú strechu a typové označenie R1062, motor 760cm3 zostal zatiaľ nezmenený. V októbri 1949 debutovala varianta s plátenou otváracou strechou, objavil sa sedan s odsúvateľným dielom strechy nad prednými sedadlami a tiež model Grand Luxe s bohatšou výbavou a výkonom motora zvýšeným na 15,5kW. Od jesene 1950 sa všetky modely vyrábali s upraveným motorom 747cm3 (vŕtanie sa zmenšilo z 55 na 54,5mm, zdvih 80mm zostal zachovaný), opäť v dvoch variantách výkonu 12 a 15,5kW. O rok neskôr sa začalo pre výkonnejšiu verziu malého sedanu používať označenie Renault 4CV Sport, označenie Grand Luxe zostalo len pre prevedenie s plátenou otváracou strechou a výkonnejším motorom. Výraznejších úprav sa automobil Renault 4CV dočkal v októbri 1953: zmenil sa vzhľad auta, keď staršiu masku so 6 tenkými vodorovnými lištami nahradila nová, jednoduchšia s 3 širšími lištami. Auto dostalo lepšie kúrenie, akumulátor sa presťahoval z prednej časti dozadu a náhradné koleso bolo premiestnené do zvislej polohy, takže sa aspoň trochu zväčšil batožinový priestor.

Na parížskom autosalóne v októbri 1955 sa Renault 4CV objavil s upraveným interiérom a novou prístrojovou doskou. Za príplatok bol ponúkaný so samočinnou spojkou. Atraktívna verzia s plátenou strechou sa prestala vyrábať v lete 1957 a v septembri 1957 dostal Renault nové plné disky kolies miesto predošlých delených. Pred odchodom do výslužby zaznamenal Renault 4CV ešte niekoľko úprav a zmien: montáž novej prevodovky začiatkom roka 1959, zvýšenie výkonu na 19kW o rok neskôr a použitie detských poistiek u zámkov dverí na jeseň 1960.